Plamene v očiach

16. února 2009 v 17:54 | [i]Ronic |  s-Book
Nikto mi nevidí do duše, prestaňte sa mi dívať do očí...
Ako môže iný človek vedieť, čo prežívam? Ako sa cítim? Ako sa s tým vyrovnávam? Či sa na niečo len nehrám? Ako to môžete vedieť s toľkou istotou? Myslieť si o mne, že si vymýšľam, že chcem byť tou frajerkou, ktorá sľope od rána do večera, ktorá je malá 16-ročná štetka? Hm? Čo vy viete ako sa JA cítim? Ako MŇA môžete posudzovať podľa toho, čo vidíte v telke, vonku či na internete? Robím hovadiny, píšem tu o nich a preto musím byť ako ostatní? Preto musím byť taká ako tie blbé decká?
Štve ma to, zaráža ma to, čo si mi napísala. Nedá sa nereagovať na tvoj komentár. Myslíš si, že to všetko robím s radosťou? Že je ľahké sedieť pri stole s ľuďmi z ktorých razí alkohol, na stole maju položené pivo a jemne tomu odolávať? Nevieš ani ako to začalo, nevieš ani len čím som si prešla. Bromhexin namiesto vína? Dobrá myšlienka, no nevydržala dlho. Serie ma to, že si myslíš, že to robím len pre istý typ frajeriny aby som sa na niečo hrala, neskôr sa s niekym poriešila a šla si domov vypočuť kázeň? Skús ochutnať to, čo ti najviac chutí a skus sa toho vzdať. Je to rovnaké ako s fajčiarmi. Ja nefajčím, a ani ma to neťahá. Myslíš, že som si to neuvedomila, že tým strácam chlapca? Že tým robím samé hovadiny, ubližujem ľuďom ktorých ľúbim a predovšetkym otcovi a sebe? Vďaka, za tie krásne myšlienky.
Platí aj pre ostatných. Nebaví ma to. Vážne nie, vážne nedokážem odolávať, vážne je to ťažšie než si ostatní myslia. Je mi to jedno, dajte mi s tým pokoj. Momentálne ani nemám chuť písať o tom, čo som dnes zažila, pretože ste ma vytočili. Nech napíšem čokoľvek, nikto z vás [až na známych] ma aj tak poznať nebude. Nebudete mi vidieť do duše, aj keby ste si prečítali celý môj 10254-stranový životopis. Jednoduché - nepochopíte kto v skutočnosti som. Nemá to teda cenu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Erika Erika | Web | 16. února 2009 v 21:23 | Reagovat

fuuu niekto ma zlu naladu :D

skeeer usmev :-P

no vies, my ta nepozname, ty tu len pises clanky o svojom zivote, my ich citame a piseme komentar, o tom je cely blog....

su to len komentare, nic viac :) nerob si tazku hlavu z ludi, ktorych si nikdy nevidela a ani asi neuvidis, len preto ze chodia na tvoj blog ;)

kliiidek ;)

2 nevědomá nevědomá | Web | 17. února 2009 v 13:01 | Reagovat

Lidi se posuzujou podle vzhledu, nikdyp odle toho, jak se chovají. Prostě Tě vždycky zařadí do jdnoho pytle, ikdyž Tě neznají.

Nikdo Tě nezná tak moc, jako ty sama.

3 ??? ??? | Web | 17. února 2009 v 19:00 | Reagovat

Prepáč. Asi som to napísala trochu inak ako som si to myslela. slovami sa neda lahko popísať čo chceš vlastne povedať, ale určite si zrovna o tebe nemyslím, že to robíš s frajeriny, ani na sekundu ma to nenapadlo. Teraz si možno myslíš, že sa chcem z toho vyvliecť alebo čo, ale nie je to tak a naozaj ma to mrzí, že si to zobrala takto. Asi je lepšie niekedy zavrieť hubu, keď chce niekomu pomôcť. Ja som vyrozumela, že chceš naozaj prestať a chcela som ti ukázať, že aj bez toho to ide. Ale tiež si viempredstaviť ako ťažké je skončiť. Ale ja už sa do toho nechcem miešať. A teraz ma to mrzí, že ja som ta zlá. Už držím hubu.

4 niki niki | Web | 18. února 2009 v 13:00 | Reagovat

pravda, čo si napísala na konci. nikto nemôže vedieť ako sa cítiš. každý je iný, každý všetko prežíva, cíti - inak. preto nemôžme a ani nemáme právo posudzovať a odsudzovať druhých.

ale podľa mňa si silná a keď budeš chcieť tak môžeš zvládnuť všetko. držím ti v tom palce ♥

5 sattynka - hnewás sa na mna? sattynka - hnewás sa na mna? | Web | 18. února 2009 v 20:24 | Reagovat

Zo zdravotných dovodov, tu nebudem. Neviem aký dlhý čas, ale nebudem tu. Snád ma chápes .

Dovidenia...:-*

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.