Únor 2009

keby niečo

27. února 2009 v 19:13


Debilizmus

26. února 2009 v 15:05
Som debil, debilný. Ak sa vráti domov, je so mnou koniec. Zrejme ďalšie facky, zákaz chodenia vonku i na net, zlepšenie svojho prospechu v škole a samozrejme kontrolovanie.
Skončila som so svojim prelietaním, so svojimi bláznovstvami - so všetkým čo som mala rada. A ani mi to nevadí, už by bolo načase zmeniť smer a prestať byť pubertiačkou. O rok som dospelá, mala by som sa tak začať chovať. Preto sa s vami lúčim, môj nick na pokeci je alcohol-lica, ak by som si ho zmenila dám vam vedieť. Možno ma nájdete na metalligirls, možno na icq. Ak zomriem, dajú vám vedieť. Ale nezomriem, idem čelom k bolesti a premáham strach.
Je mi aj jedno čo so mnou bude, srdce mi už prasklo, ostali tam najbližší a Š., ktorého milujem.

joj

25. února 2009 v 13:31
DO PI*I S TÝM...

Vždy je lepšie vyhnúť sa riadnej zábave, než pre ňu neskôr trpieť

23. února 2009 v 11:49 | [i]Ronic |  s-Book
Znovu chcela zomrieť...
Problémy, problémy - samé problémy. Stále uvažujem čo by sa stalo, keby som tych tabletiek mala viac a neskončilo by to len veľkou šabľou o 3 ráno v umývadle, našej zrkadlovej kúpeľne. Neprosila som sa na svet, neprosím sa ani z neho. Š. mal pravdu, ja to nedokážem spraviť. Tentoraz však bol problém v tom, že sa mi z dvoch krabičiek antibiotik urobilo len zle a nemohla som sa prebudiť. Zrejme to nestačilo, potrebovala som viac. Moje nervy sú na konci zväzkov, už ďalej nepracujem, nedokážem rozprávať ani len rozmýšľať nad tým, čo bude ďalej. Čo sa stane ak ma vylúčia zo školy, alebo preložia do tohto zasratého skur*eného mesta, kde sa asi psychicky zrútim. Nerozmýšľam ani nad tým, čo sa stane, keď to video zbačí môj otec a čo spraví keď zistí, že moja dochádzka v škole nieje veľmi presná. Toto bol ten najťažší týždeň aký mohol byť. Dosť depresívny, dramatický a tragický. Zachránilo ma len to, že som po tak dlhom čase strávila celý piatok, sobotu i nedeľu s ním ♥ V sobotu sme navštívili Stražské - koncert epitome. Jemu sa to nepáčilo, no mne hej. Veď poznáte moju lásku k metalu a zaujímavým ľuďom. Pekne som ich všetkych pofotila, spevák epitome sa ma spýtal ako sa mám, keď som ho fotila a potom plietol niečo, čomu som nerozumela [poliak predsa...]. Mrzelo ma, že neprišli Khadaver, brutálne som ich chcela vidieť a zaspievať si obľúbenú pesničku ♥. No aj napriek tomu, som spoznala strašne veľa ľudí, ktorých mená si ani nepamätám, vypila som si len tak 3 pivá a mohli sme znovu bežať na vlak, ktorý sme našťastie stihli. A aj napriek tomu, že som spala u Š. krstnej musím povedať, že to bolo zrejme naposledy. Doma mi už neuveria a nikam ma už tak ľahko nepustia a ja ich chápem. S nikym nekomunikujem a ani nebudem. Stále na mňa kričia a ja to mám niekde hlboko. Čo sa týka super nedeľe, znovu som dostala bitku od detí, no zároveň som si zatancovala s malým Martinkom a hrala sa s nimi. Š. zase zapotil, že chce malého... A ja? Rozmýšľala som nad smrťou, vyhovorila som sa mu so všetkým čo sa deje i dialo a hlboko v duši som si priala aby ma niekto s ním uniesol a už nás nerozdelil. Čosi také som zažila len s J. [bývalý] a to bol môj najlepší kamarát. A teraz mám dva v jednom. Chalana, ktorého milujem a najlepšieho kamaráta navzájom. Pritom sa mi začína páčiť ten jeho sarkazmus a to, že ma už za ten čas spoznal. Oznamujem sebe i ostatním, že sa dá zmeniť za jeden jediný deň. Ako? Uvidíte.
Predovšetkým sa však musím ospravedlniť Timči, za ten kúsok vreckovky so smutnými slovami. Dostanem po hlave ja viem, no bola som na dne a keby ma ešte teraz niekto rozčúlil, neodkladne to spravím bez jedného jediného zastavenia. Viem, istým spôsobom to nedokážem no po včerajšku viem, čo všetko znesiem a teraz viem, že toho potrebujem viac, než len dve krabičky a pár lenivých sĺz. Cítim sa však zmagorene ak robím čosi také. Nezažila a nevidela som toho toľko, tak myslím, že by bolo môjho života škoda. Milujem ľudí, milujem život i svoj ocka, či ségru a neviem si predstaviť, čo by sa dialo, keby to skončilo. Hlásali by "KONEČNE" alebo "NEZOMIERAJ"?

K.I.L.L.E.R.

23. února 2009 v 10:27 | [i]Ronic |  Queen
a rozhodla som sa pre čierne šošovky ... :)

Plamene v očiach

16. února 2009 v 17:54 | [i]Ronic |  s-Book
Nikto mi nevidí do duše, prestaňte sa mi dívať do očí...
Ako môže iný človek vedieť, čo prežívam? Ako sa cítim? Ako sa s tým vyrovnávam? Či sa na niečo len nehrám? Ako to môžete vedieť s toľkou istotou? Myslieť si o mne, že si vymýšľam, že chcem byť tou frajerkou, ktorá sľope od rána do večera, ktorá je malá 16-ročná štetka? Hm? Čo vy viete ako sa JA cítim? Ako MŇA môžete posudzovať podľa toho, čo vidíte v telke, vonku či na internete? Robím hovadiny, píšem tu o nich a preto musím byť ako ostatní? Preto musím byť taká ako tie blbé decká?
Štve ma to, zaráža ma to, čo si mi napísala. Nedá sa nereagovať na tvoj komentár. Myslíš si, že to všetko robím s radosťou? Že je ľahké sedieť pri stole s ľuďmi z ktorých razí alkohol, na stole maju položené pivo a jemne tomu odolávať? Nevieš ani ako to začalo, nevieš ani len čím som si prešla. Bromhexin namiesto vína? Dobrá myšlienka, no nevydržala dlho. Serie ma to, že si myslíš, že to robím len pre istý typ frajeriny aby som sa na niečo hrala, neskôr sa s niekym poriešila a šla si domov vypočuť kázeň? Skús ochutnať to, čo ti najviac chutí a skus sa toho vzdať. Je to rovnaké ako s fajčiarmi. Ja nefajčím, a ani ma to neťahá. Myslíš, že som si to neuvedomila, že tým strácam chlapca? Že tým robím samé hovadiny, ubližujem ľuďom ktorých ľúbim a predovšetkym otcovi a sebe? Vďaka, za tie krásne myšlienky.
Platí aj pre ostatných. Nebaví ma to. Vážne nie, vážne nedokážem odolávať, vážne je to ťažšie než si ostatní myslia. Je mi to jedno, dajte mi s tým pokoj. Momentálne ani nemám chuť písať o tom, čo som dnes zažila, pretože ste ma vytočili. Nech napíšem čokoľvek, nikto z vás [až na známych] ma aj tak poznať nebude. Nebudete mi vidieť do duše, aj keby ste si prečítali celý môj 10254-stranový životopis. Jednoduché - nepochopíte kto v skutočnosti som. Nemá to teda cenu.

Nepoučiteľná

15. února 2009 v 18:45 | [i]Ronic |  s-Book
Je iné, keď niečo sľúbite sebe a nedodržíte to a keď to sľúbite iným a znovu to nedodržíte.
Scorpions - You and I. Jedna z ďalších pesničiek, ktoré som si zamilovala. Sklamala som včera mnohých ľudí a hlavne seba. Tím pokušeniam sa nedalo odolať - prepáčte. Valentín. Čo je na tom sviatku také dobré a krásne? Nič. Každí z nás si šiel svojou cestou. On na koncerte, ja opitá v šikmej s X-ľuďmi. Bola vážne sranda, no ak si premietnem, čo všetko zábavne som robila, je mi z toho na nič, že som nedodržala vlastný sľub. Znovu. Bude to odporné a zlé ale mňa baví neustále podvádzať a kochať sa tým, kto na mňa ako zíza a ako mi lichotí. Myslím, že som vopchala jazyk do huby staršiemu pánovi, než je môj otec [38?], no niesom si tým úplne istá. Viem, že som s nemenovaným [nie tým starým] strávila viac než hodinu na posteli a keď som ho pár krát pohryzla, ODMIETOL MA. Neznesiteľný pocit, vážne. Pre mňa to je čosi také ako keby mi niekto povedal, že som tá najškaredšia, natučnejšia, najdebilnejšia na svete a aj napriek tomu sa mnou nechá obletovať len pre orgazmus? Hmm, do riti aj s úprimnosťou. Žart bol ako mi v autobuse trebalo vážne cikať, tak som poprosila autobusára aby ma počkal pokiaľ sa vyštím :D Vážne genialita. Mala som fakt dosť... Fú a dokopy som toho ani moc nevypila. Stratila som svoju alkoholickú kondičku za blbé dve týždne? Viete, že teraz to už bude iné? Žiadne sľuby a ani zastávky nad tým, čo sa stane ak si vypijem. Pred Š. sa to uskutočňovať však nebude - o ničom našťastie nevie a ani sa nehodlám povedať mu to. Nechcem ho znovu raniť, len preto, že som sa zase zahrala na tú kravu [mú]. Preto pred ním piť nebudem a ak áno, dám si len pivo.
Čo sa týka nákupov. Rozbila som dve litre [70 eur?] a v skutočnosti som si toho veľa nekúpila. Biele pančuchy, roztrhané čierne pančuchy, kárované nohavice modrastej farby, tričko s takým pekným krvavým obrázkom, nejaké hovadiny na krk a darčeky pre Timču a Ká. Ostalo mi ešte 30 eur, takže rozmýšľam nad tým, že si niečo pekné objednam. Chcela by som nejakú perfektnú sukňu. No neviem, či mam dosť peňazí. S babkou som sa dohodla, že sa odhlásim z obedov a ona mi bude tých 20 eur mesačne odkladať. Aspoň si našporím na čočky. No myslím, že stačilo mojich prázdnych rečí, sú aj tak dosť na hovno.

Piatok trinásteho, hneď potom "sladký" Valentín...

14. února 2009 v 0:33 | [i]Ronic |  [i]Ronic
Milujem túto fotku, zdá sa mi krásna. Moje nohy a já za čias dlhých, krásnych vlasov. Áno bola som krásna a teraz ma nespoznať - ošeredela som. Nevadí. Diali sa veci. Valentín nakoniec strávim sama, všetko sa doj*balo. Nenávidím Antifákov a nackov zároveň. Nenávidím všetke tie vymyté chlapské mozgy, ktoré si myslia, že bitkou a vojnou sa všetko vyrieši. Nenávidim ten pocit, že všetko čo milujem budem musieť opustiť len preto, aby to prežilo.
Prišla som dnes domov o pol 12tej. Školu komentovať nebudem - koniec koncov sa tam nič, okrem písomky z chémie, nedialo. Celkom mi šibalo, no deň som ukončila slzami. Išlo o pravdu, ktorá nieje pekná, šlo o dvoch ľudí - možno viacerích. Jeden z nich je fakt dobrý kamarát a ten druhý - človek, ktorého neskutočne milujem a nechcem stratiť. Jediné čo ma napadlo na ochranu, bol rozchod, ktorý nieje dokonalý, takže sa v skutku nič nedeje. Snažím sa nerobiť z toho drámu, snažim sa naplniť všetkých optimizmom, až na jedného človeka, ktorému vrážam do chrbta realitu, ktorá bolí.
A aj napriek veciam ktoré sa dejú, vám chcem popriať lepšieho Valentína než mám ja - ráno idem nakupovať a potom budem sedieť doma.
Bolo komické, keď ma balil asi 60-ročný dedo a jeden nacek mi povedal, že ho moja dierka medzi zubami vážne priťahuje...
Neriešte ma, život ide ďalej. Viac nešťastia než včera ma postihnuť nemohlo - koniec koncov sa ten deň za nešťastný označuje, tak som s tým aj počítala. Pritom som sa vzdávala. Chcela som pivo a keby sme neboli dole, s Timčou by sme si ho kúpili. Celý čas som vydržiavala sedieť pri tých ľuďoch a ochutnávať pachy rôzneho alkoholu a premohla som sa. Je to dobré.. naozaj... takmer. Bolo a aj je mi zle z pocitu, že všetci pijú a ja nie...

Nemysli - len pracuj

11. února 2009 v 20:34 | [i]Ronic |  s-Book
Anjel z neba či pekla, osvieti mi snáď moju dušu...
Také šťastie sa ma zmocnilo, keď som ho videla na prechode ako ide za mnou. Znovu som mu videla do modrých očí, znovu cítila jeho objatie. Žiaden bozk, žiadne olizovačky - len to objatie a pocit, že ho znovu môžem chytiť za ruku. Držali sme sa však len pár prstami - akoby nechcel. Bolo to divné, tak veľmi nevšedné, že ma to v kútiku duše zabolelo, no i cez to som bola šťastná, že je so mnou.
"Ľúbiš ma ešte?" :(
"Ľúbim ťa viac než predtým...,"
Vykecali sme sa jeden druhému, na jednej strane to bolo dobré, no na tej druhej, keď sme došli k mojim alkoholickým stavom a ku koncertu, akoby ta láska opadla a nastala nemilovaná minulosť. Rátala som s tým, chcela som však vedieť čo sa tam dialo, čo všetko som robila. Podala som mu sľuby. Sľuby, ktore nehodlám zmeniť, pretože sa chcem zmeniť ja. Dúfam, že to dokážem, musím si veriť a chcem aby mi v tom verili aj ostatní. Viem, že je to ťažké po tom všetkom, že aj keď im s vážnosťou v hlase poviem, že nepijem, berú to ako žart. Dokážem prestať, ja to viem. Ale dosť, pokračujem.
Boli sme spoločne v zemp. centre, dívali sa na tie hovadiny a našla som si topánočky. Bojím sa ich. Potom sme si to nasmerovali do kauflandu a kvôli veľkým radom, si raz ukusil do rožka, odložil to niekde a odišli sme. Cestou som sa ho spýtala, dosť dôležitú otázku: "Čo ti mám kúpiť na Valentýna?" zasmial sa. Vážne netuším čo mu dať. Chcela by som ísť na koncert do Stražského, no neviem či by ma znovu pustili kdesi spať. Rozhodla som sa, že na koncertoch nebudem piť, žiadne pogo a využijem šancu svojho mobilu a foťáku a budem fotiť. Pri tejto myšlienke sa mi vysmial úplne. Rovnako ako sa mi vysmial pri mojich jazvách na ruke. Bolo mi to jedno.
Rozprávali sme sa o deťoch - už znovu.
"Chcem aby dievčatko bolo po tebe a malo také pekné oči ako ty!"
"Nie. Dievčatko bude po mamke aby sa k*rvila ako ona."
-.Ticho.-
Jediné čo ma dnes trápilo. Začala som v hlbke duše nenávidieť samú seba, no vedela som, že si to zaslúžim. Zaslúžila som si aj facky, kopance či guľku do hlavy. S tým by som sa vyrovnala viac, než so štiplavými slovami. Má to rád, keď môže podsierať do minulosti. Zvykám si.

So nice ppl

10. února 2009 v 17:47 | [i]Ronic |  Picts

Byť šťastný je ako orgazmus :D

9. února 2009 v 19:30 | [i]Ronic |  s-Book
Ak ste ešte nevideli blázniveho človeka - dívajte sa!
Táto fotka mi vybavila spomienky ako som bola v HE so Š. tescu a tie hračky. Bola som v ráji, veru. Kedže mi moja milovaná telka buchla [áno veľký dym, bzučanie a tma!], dnes 'ráno' mi ujo priniesol takú starú rachotinu - vážne nádherny čierno-červený obraz a tá farebnosť fííí... Máte mi teda čo závidieť. S Rinkom [jeho jap. meno] sme zistili, že japončina je vážne sexy! On je sexy, všetci čo hovoria japonsky, sú sexy :D Neskutočné bolo, že som na nete dnes bola do druhej ráno a bavilo ma to. Znovu som spoznala zaujímavých ľudí z druhého konca Slovenskej republiky.
Čím ďalej tým viac sa zamilovávam do sladkých DEATHSTARS a je mi jedno, kto si čo o nich myslí - pre mňa su jednoduchym pokušením[áno Skinny a Whip aj Cat patria medzi najväčšie pokušenia!!!!].
Žart dnešného rána bol, že som začala písať druhú knihu - pokračovanie tej prvej, ktorá ani nieje dokončená :D Nemala som čo robiť, nemohla som už sedieť za počítačom.
Chrrr chrrr som závisla na kvapakách od kašľu - Bromhexin!
Nejako to nelieči, ale hlavné je, že mi to uľahčuje moje abstinenčné príznaky, ktoré boli dnes zas o niečo desivejšie ako som sa dívala na fotku kde chľascem pivo a momentálne sa mi na jazyku vytvorila jeho chuť. Mňam. Dobre - nemám žiadne hriešne myšlienky. Ale viete Dereck [čiže démon] ma stále pokúša ako Michele a nejde prestať s tým... Wá fúj! Takmer som zabudla, že musím ešte pridať ďalšie časti - hneď to bude, žiaden strach, len dopíšem tento nezmysel :D
Nechápem prečo mi babka dáva do čaju tak málo cukru, veď to je hriech! Dala by som si niečo... Zeleninu!!! Prečo nemáme žiadnu zeleninu? Samé jablká a zhnité banány - fúj. Chcem paradajku, redkvičku aj cibuľu aby som mala vééééélikééé kozy ako Ká! :D [a ten darovaný korzet aby mi nebol tak obrovský aj keď to bolo najmenšie číslo!]. No chcem sa dostať k podstate tejto dobrej nálady, ktorá sa mi vnorila do srdiečka okolo 17-18tej hodiny dnešného popoludnia. Ale nechce sa mi, rada napínam. Chcem nejakú knihu, niečo mystické - ak niečo máte prosím napíšte mi a ja sa s tým skúsim popasovať v knižnici.
Ten čaj je vážne hnusný, ja chcem vážne cukor!!! Inak nenávidím ten svoj pridebilovaný dotykový samsung - ja ho nechápem, vážne ho nechápem. Keď chcem dať pesničky na kartu tak prečo ich tam nedá? Šak v pohode!!! Zabudla som spomenúť - znovu sme spolu so Š. ♥

hééj skáčem od radosti :D sajnááájd!

Nedívaj sa

9. února 2009 v 14:10 | © [i]Ronic |  Gallery



KONIEC SVETA há :D

8. února 2009 v 22:03 [i]Ronic
Preskočilo mi!!!
Máme tri roky na to aby sme si spokojne požili na tomto svete a potom BUM PRASK šeci do jedného zdechneme :D:D

Otázka č.1: Nebude peklo či nebo príliš preplnené dušami?
Otázka č.2: Stihnem si dovtedy dať aspoň pierc?
Otázka č.3: Kto tu ešte nemal sex? ]:-)

Odpovedzte mi prosím :D A keď bude minimálne 5 rozdielnych názorov, pridám svoj i ja! :D
Sranda.. 21.december [ešte stihnem 19te narodeniny ;) xD]

Neviem prečo - sú mi sympatickí

8. února 2009 v 18:47 | [i]Ronic |  Picts
Couragee :D

To čo potajme nosím v srdci - nespália...

8. února 2009 v 17:55 | [i]Ronic |  s-Book
Nikdy nesúď povrchom, pretože očiam sa len to páči. Vnútro je dôležitejšie.
Mala som veľmi divné sny, hlava mi horela, oči som mala podliate krvou a aj napriek tomu vždy pre prečítani tej sms sa z tváre úsmev nestratil. Páči sa mi tá pesnička od J.Kiršner [fakt neviem ako sa píše jej priezvisko!], pôsobí tak pekne - pokojne. Znovu som zmenila desing. Je odporný, nepáči sa mi - naozaj nie. Ale nechce sa mi hľadať, či kopirovať nápady niekoho iného a k tomu - dnes som mimoriadne lenivá. Mala som v úmysle pridať sem nejaké tie obrázky, ale naozaj sa moja lenivosť znásobuje. Prečo mám vždy šťastie na klamárov a šašov, ktorí si zo mňa robia na pokeci srandu? Nevideli to na živo a už mi klamú! To nič, nechápte to. Dovoľte mi citovať, tie najkrajšie slová pomocou sms správy:
Ahoj nika... boha ked ti mam pravdu povedat neviem prečo ti pisem.. ale v kuse na teba myslim a možno je chyba, že ti pišem ale už to nevykrívam.. V kuse ma sere či som spravil dobre rozhodnutie a k tomu mi do toho každy j*be... Bože prečo sa to z dna na den do*ebalo :-(
Š.
Neviem čo mam robiť. Ja by som mu chcela povedať všetko čo cítim, a nejde to. Nemám kredit, na icq nechodí a čo sa týka pokecu - to už vôbec. Som vinná ja a on sa tak správa i za mňa. Nemal by. Áh aj keď sa snažím hocijako zabudnúť, vidím tie fotografie, spomienky a sny. Vidím naše spoločné tri mesiace. Tá moja radosť sa však stále derie na vrchol a chce zahodiť žiaľ, či spomienky. No nejde jej to tak ako sníva. Je to ťažšie ako som si myslela. Ako sme si všetci mysleli.

Skôr než zomrie tvoja duša,
zamiluj sa.
Krajšia bolesť než ono,
neexistuje!

Rozbi smutné zrkadlo

7. února 2009 v 12:10 | [i]Ronic |  s-Book
Rozbila som ho a zbieram malé kúsočky.
Je mi lepšie. Oveľa lepšie. Po včerajšich komentároch, som sa nejako vschopila. Deathstars, Sirenia a ostatní muzikanti ma rozveselili na toľko, že som zabudla na všetke problémy a trápenie. Smiala som sa, totálne mi drblo - a pritom som s ľuďmi kecala len na icq. Dívala som sa na svoj starý VF profil a smiala sa sama zo seba, čo všetko som pred rokmi počúvala a ako som vyzerala. Aj zdravotne mi je lepšie. Možno to je tým, že v hlbke svojej duše som zabila ten žiaľ. Pochopiteľne ma k šialenosti dohnalo dievča, ktoré som spoznala na koncerte a fotili sme sa navzájom. Je naozaj krásna a sexy. Nick na pokeci vám nepoviem, ale chystám sa jej napísať :D
Poviem vám novinu - vrátil sa mi optimizmus. Som OK - veľa ľudí ma nechápe. Nevadí mi to, mne je takto dobre. Chcela by som dokonca začať nový život. Teda časť života - novú etapu.
Chystám sa na nové handry, alebo aspoň svoje oblečenie nejako pozmením. Vonku chrlí slniečko a ja túžim po lodičkách a nových pančuškách.
Chcem schudnúť :D

Layouts existence

6. února 2009 v 21:14 | © [i]Ronic |  VenusAdonis
1. My favs gothic picts
2. Cat Casino [Deathstars]
3. Extasy of Viona-Art people
4. Suicide Girl

Keď nešťastie tak spoločné

6. února 2009 v 17:49 | [i]Ronic |  s-Book
Nešťastie sa nikdy nerozdelí na kúsky, vždy príde ako nerozlučný celok.
Zapamätajte si tú vetu a straťte naivitu a optimizmus. Fajn. Nie. To by som od vás v živote nechcela, mám rada šťastných ľudí - priam ich zbožňujem. Bola som jednou z nich. Problém je, že už možno nechcem a ak chcem - lepšie bude začať od znovu. Je ťažké vraciať sa do chabej minulosti, keď tak neuveriteľne bolí a krváca. Je to už týždeň. Neviem sa zbaviť sĺz a samovražedných nálad. Som hlúpa a na smiech. Správam sa ako emo dieťa, akoby som mala len 13 rokov a nevedela čo to všetko znamená, že to čo robím je dosť zlé a že neubližujem len sebe ale i ostatním. Mala by som si to uvedomiť, ale som doma - bez priateľov, bez otca, bez sestry a je mi tak dobre, pretože do mňa nikto nič netrepe.
Spomínam na svoj optimizmus - vráti sa mi niekedy späť? Prejde ma toto nenávidiace obdobie, keď sa smeje len škodoradostne alebo keď je niečo smiešne vo filme alebo telke? Keď moje odpovede niesu nič viac len "Čo?" "Hm" "Hej" "Neviem"... ? Nemali by ste mi volať, nechcem počuť žiadne známe i neznáme hlasy, aspoň nateraz nie. Nechcem ani nikoho - koho milujem-, vidieť. Nechcem počúvať vaše rady, aj keď viem, že vás to istým spôsobom trápy a veľmi ďakujem, za to, že to istým spôsobom prežívate so mnou, ale naozaj neviete ako mi je. Jemu je už zrejme dobre, mal taky šťastný hlas a bolo tam počuť vážne nadšenie. Dorazilo ma to. Hoc je to potešujúce, že ho to tak dlho netrápilo a už ma má len rád, no na druhej strane som však stále dúfala, že sa to ešte nejako urovná a bude nám fajn. Oh ten môj nevyhasujúci optimizmus, je tu stále. Štipkou. Cítim ho a chcem ho odsunúť ale nejde to.
Vlastne včera som sa chcela zabiť - doslovne. Zachránil ma Hamlet. Spomenula som si na Oféliu a ako trpel. Nemohla som to spraviť, nešlo to. Ale rozmýšľala som celý večer nad tým, aké to musí byť po smrti. Tma? Svetlo? Šla by som do neba či do pekla? Kam by putovala moja duša? Odpustil by mi niekto ten čin? Spamätali by sa doma z toho, že ma našli vo vani celú od krvy s podrezanými žilami, spať v našej obrovskej vani? Bolo by to až tak zlé?

Fuj, fuj!!!!